Moskvič 412

Leto 1967, z výrobného pásu automobilky sídliacej na južnom okraji Moskvy zišiel jeden z najúspešnejších závodných špeciálov ZSSR a najúspešnejší moskvič vôbec. Jeho najsilnejšou stránkou bol jednoznačne jeho motor a v neposlednom rade, taktiež nezničiteľná konštrukcia auta. Motor bol kópia BMW M115, v niečom bol lepší a tak isto aj horší ako nemecký originál, keďže rus mal hliníkový blok s chladičom oleja čo BMW nemalo ale zas bol horšie dielensky spracovaný. Moskvič 412 bol homologovaný FIA 1.12.1969, ktorá vstúpila do platnosti 1.4. 1970, tzv. dvoj homologizáciou pre skupinu 1 s možnosťou rozšírenia do skupiny 2-5 bez nutnosti dohomologovania pod číslom 5350 a už pre skupinu 1 bolo možné použiť špeciálnu hlavu valcov 2x OHC, homologizácia skupina 1 mala jedno VO (zmena základnej homologizácie) práve tú hlavu a rozšírená tzv. A Gr.2-5 mala VO štyri. Hmotnosť vozidla bolo okolo 955kg. Moskvič 412 existoval v podstate v 3 verziách. Prvá bola autá 1970-1972, tam nebolo množstvo uprav, mali výkon do 100PS.

Kossila - ERC Finland 1972

Druhá 1973-1974, tam boli dohomolologované diely a zvýšenie výkonu. Posledná bola 1975-1983, to boli už len Iže, lenže všetky zmeny v homologizácii sú vedené hlavne pre Iže, ale používali ich všetci, presné zmeny si ale preberieme pri jednotlivých celkoch vozidla. Na športové využitie ho používali obe automobilky od r.1976 už len Iževská, ktorá s ním jazdila po celom ZSSR a taktiež hlavne Iže 412 jazdili aj na Rally Tatry.

Brundza - WRC Finland 1973

Používanie homologizácie IŽMAŠom bol čiastočne podvod, keďže v homologizačnom liste je uvedený ako výrobca AZLK, aj keď je pravda, že v Iževsku pracoval Brundza a Moskva všetko kopírovala od Ižu. Ako dokaz je aj to, že v podstate od roku 1972 sa Iže čo štartovali mimo východný blok podobali na moskviče z vonku úplne až na znak a taktiež dodatky do homologizácií a taktiež všetky zmeny v homologizácii sú uvádzané ako IŽ-AZLK.

Golcov - ME + PMP Rallye Tatry 1982

Keďže je veľký problém zohnať nejaké oficiálne parametre pre závodné moskviče v skratke vám ich načrtnem s tých čo sa objavovali najčastejšie. Motor mal v skupinách Gr. 1 a 2, objem 1478ccm. V skupine 1 bol motor sériový s možnosťami podľa FIA. V skupine 2 bol výkon od 90- 115PS. Hlava valcov mohla byť sériová alebo aj 2xOHC, karburátory 2x weber 40 bol dohomologovaný cez VO pravdepodobne od r.1973 a odvtedy stúpol aj výkon z 90 na 115, výfuk bol upravený ale priemer bol stále 45 mm, mazanie bolo sériové. Existovala ešte posledná varianta z Iževska druhej polovice 70-tych r., ktorá mala motor ako 2140 - 1600Rallye. Poslednú skupinu tvorili tzv. skúšobné králiky skupiny 5 objem bol 1841ccm, vrtanie x zdvih- 92x70mm, výkon od 124PS, no niektoré kusy na ktoré nadväzovali aj moskviče 2140-2000 rallye mali vrtanie 85mm - ako 1600 ale zdvih to malo 80mm, v polovici 80-tych rokov mávalo okolo 200 koní, zvyšok bol zhodný s Gr.2, tieto kusy sa intenzívne objavili hlavne v sezónach 1982-84. Spojka bola sériová pre všetky skupiny. Prevodovka v skupine 1 bola sériová. V skupine 2-5 bola sériová a skrátená dráha prevodových stupňov. Neskôr 1.8.1975 bola dohomologovaná prevodovka z lady 2103, ako posledná zmena v homologizácii modelu 412.

.

Rozvodovka pre všetky skupiny bola sériová, stály prevod 4,22 alebo 4,55. Riadenie bolo v skupine 1 so sériovou skrinku riadenia, v skupine 2-5 bola buď sériová skrinka riadenia a upravené páky riadenia na kolesách skrátením, no v roku 1971 bola homologovaná skrinka riadenia z Lady. Brzdy v skupine 1 sériové bubnové, v skupine 2-5 sériové bubnové alebo brzdy LADA v predu kotúče a vzadu hliníkové bubny, toto bolo od roku 1971. Od 1.7. 1975 ešte dohomologovali kotúče z lady aj dozadu a navyše hydraulickú ručnú, čím sa z moskviča 412 stáva v podstate najzaujímavejší moskvič na stavbu závodného špeciálu presne podľa dobovej homologizácie. Podvozok v skupine 1 bol sériový so športovými tlmičmi pérovania a mierne znížený, skupina 2-5: sériový so športovými tlmičmi pérovania a mierne znížený, prevarená, vystužená nápravnica a vystužené ramená, od roku 1973 cez VO homologované zdvojené tlmiče pruženia na oboch nápravách, predné pružiny Volga, zdvojený predný stabilizátor, ochranný kryt motora a prevodovky. Karoséria vo všetkých skupinách, celokovová, odľahčená o rôzne nepotrebné kryty napr. v blatníkoch..., pre nočné skúšky 4x prídavné diaľkové svetlá, verzia Iževsk s rozšírenými blatníkmi, skupina 5 bola podľa FIA a ako rusom napadlo INTERIER v skupine 1 bez rámu, niektoré s ochrannými oblúkmi, skupina 2-5 s ochrannými oblúkmi, odstránené zadné sedačky a koberce z podlahy v druhej polovici 70-tych r. verzia Iževsk kompletný rám ako ho poznáme dnes, ďalej mal komunikačné zariadenie medzi posádkou, veľký hasiaci prístroj a ďalšie potrebné veci podľa vtedajších FIA požiadaviek.

Mimo územia ZSSR sa dostali len M 412 Gr.1 a 2, moskviče Gr.5 boli ako pokusné kusy a jazdili len ruské závody a je o nich veľmi málo informácii a je preto možné, že pri ladení keďže jazdili len v ZSSR mali aj nepovolené FIA úpravy ale tam to bolo jedno.

Motor 2x OHC

Čo dodať ešte na záver, asi len to, že legenda menom Stasys Brundza, jeden z najúspešnejších pretekárov východného bloku, najúspešnejší jazdec zbornej, otec legendy menom Lada VFTS si najcennejšie poháre domov doniesol paradoxne nie na lade ale za volantom moskviča 412, je pravda, že najcennejší domov dotrepal s Ladou 2103, z rallye Acropolis 1976, kde došiel prvý v triede do 2000ccm a 6. absolútne,(6. absolútne bola aj škoda 130LR - San Remo 1986) no už málo kto vie, že tento chlapík na jedných pretekoch započítavaných do MS pred tým ako havaroval v 11. rýchlostnej skúške bol priebežne na štvrtom mieste..........vtedy sedel za volantom MOSKVICHA 412 !!!!

Rubriku Sport pro vás připravuje Peter Kochan